Čedok oslavuje tento víkend 104. výročie svojho vzniku. Práve v júli 1920 sa začal písať náš hlavný príbeh nielen v Československu, ale aj za hranicami. Za ten čas svet, cestovný ruch i samotný Čedok zaznamenali mnoho veľkých zmien. Cestovný ruch sa úplne zmenil a viac ako sto rokov sme boli v centre rôznych hospodárskych, politických a historických udalostí. Koče ťahané koňmi a vyhliadkové jazdy v autobusoch Praga po pražskom Staromestskom námestí sú minulosťou a klientov do ich vysnívaných destinácií prepravujú stokrát rýchlejšie špičkové prúdové lietadlá. Čo sa však medzitým stalo? Pripomeňte si päť zaujímavostí z histórie cestovania aj ikonické cestovné kancelárie.

Ľudia cestujú moderným spôsobom už viac ako sto sedemdesiat rokov a my sme v tomto odvetví takmer dve tretiny tohto času. Svoju silnú pozíciu na domácom trhu sme si udržali od svojho vzniku až dodnes. Odolali sme vojne, železnej opone, divokým deväťdesiatym rokom aj pandémii covidu. Už viac ako sto rokov rozširujeme cestovateľské obzory Čechov a Slovákov, a tak si pripomíname aj historické momenty, ako napríklad záchranu židovských občanov pred druhou svetovou vojnou alebo emigráciu „dovolenkárov“ do zahraničia, ako aj dôležité míľniky v cestovnom ruchu, ako napríklad zavedenie polpenzie a otvorenie nového letiska.

Dunajské neutrálne lode pre utečencov pred druhou svetovou vojnou
Krátko po vzniku Protektorátu Čechy a Morava si mnohí, najmä židovskí občania, dali do československých pasov dať pečiatku, ktorá im umožňovala opustiť krajinu do konca apríla 1939. Háčik však spočíval v tom, že nemali tranzitné víza, ktoré by im umožnili dostať sa na zámorské lode kotviace v prístavoch v tretích krajinách, najmä v Rumunsku a Bulharsku. Šance na ich získanie boli neisté, možno aj pre nedostatok času na ich vybavenie. V Čedoku sme teda riešili, ako dostať tisíce emigrantov na more bez víz. Múdrym nápadom bolo využiť tok rieky Dunaj, vtedy uznaný za neutrálne územie na osobnú dopravu bez jurisdikcie colných a pasových orgánov krajín na jeho brehoch. Na tento účel sme začali v Belehrade prenajímať riečne osobné lode, ktoré sme pre utečencov nechali zakotviť vo viedenských a neskôr v bratislavských prístavoch. Tam sa cestujúci nalodili na lode a plavili sa neutrálnym územím po celom dolnom toku Dunaja až k Čiernemu moru, kde priamo prestúpili na zámorské lode smerujúce do prístavu Haifa, dnes tretieho najväčšieho mesta Izraela. Týmto jednoduchým trikom sme zachránili tisíce utečencov, ktorých by čakal smutný osud, keby zostali v krajine.

Zoznamovacie zájazdy už v 60. rokoch 20. storočia
Keď sa v minulom storočí uvoľnili tvrdé opraty komunizmu, ľudia sa začali obzerať na Západ za predtým zakázanými aktivitami - napríklad sa nanovo zvolili kráľovné krásy a Čedok prišiel s nápadom zoznamovacích zájazdov pod názvom „Rendez-vous s Čedokem“ s časopisom „100+1 zahraniční zajímavost“. Okrem bežnej prihlášky záujemcovia vyplnili špeciálny dotazník s otázkami, na základe ktorých počítač zostavil skupiny po 100 ľudí - každú po päťdesiat účastníkov spomedzi žien a mužov, ktorí sa podľa odhadu vtedajšej „umelej inteligencie“ mali k sebe najviac hodiť. Ženy sa na zájazd prihlasovali častejšie ako muži, ktorí často vycúvali a rušili svoju účasť tesne pred začiatkom zájazdu napriek storno poplatkom. Mali sme preto náhradníkov, aby sme mohli skupinu naplniť do plného počtu a zorganizovať zájazd na poslednú chvíľu. A cena? Dvojtýždňový letecký zájazd do hotela Jupiter na Slnečnom pobreží v Bulharsku s odletom z Prahy, vrátane medzipristátia v Brne, s plnou penziou, večierkami a výletmi stál približne 3 600 Kč, teda asi dva a pol hrubého mesačného platu. Dva priemerné platy dnes dokážu pokryť aj viac pekných dovoleniek ročne – jednu napríklad v Európe a druhú v exotickej destinácii.

Myší expres alebo odkiaľ pochádza pojem „paštikári“
Koncom šesťdesiatych rokov sme prišli s novinkou v oblasti stravovania a zaviedli sme polpenziu pre zájazdy do bývalej Juhoslávie, aby sme oslovili viac klientov a zároveň znížili cenu pobytu. Klienti však v tom čase novému termínu nerozumeli, preto sa pridala pomocná terminológia „normálna hotelová penzia bez obeda“. Vzhľadom na nízke vreckové, ktoré mali cestujúci v tom čase k dispozícii, si niektorí nemohli dovoliť kúpiť obedy a nevediac, ako vydržia „poludňajší pôst“, nosili si kufre plné jedla. Jedlo potom umiestňovali do rohov hotelových izieb bez chladničiek. Po chodbách sa šírili rôzne vône, napríklad československé klobásy, ktoré priťahovali hlodavce. Miestni obyvatelia začali československým klientom hovoriť „paštikári“, čo je prezývka, ktorá prežila až do nového tisícročia. Vlaky do Juhoslávie, ktoré sa vtedy používali, si vyslúžili názov „Myší expres“. Samozrejme, dnes už to tak nie je. Na druhej strane si Česi a Slováci chcú svoju dovolenku užiť naplno. Drvivá väčšina klientov si preto vyberá letecké zájazdy, najmä do štvor a päťhviezdičkových hotelov so stravou all inclusive.

Čo s valutami? Turisti si v autobusoch schovávali peniaze aj v zubnej paste
Vreckové, ktoré ľudia dostávali na cesty do zahraničia v časoch socializmu, bolo veľmi nízke, ale dnes rozpočet turistov závisí, samozrejme, len od nich. Vtedy však dovolenkári potrebovali viac peňazí nielen na samotnú dovolenku, ale aj na suveníry z ciest, najmä na nákup tovaru, ktorý v Československu nebol vôbec dostupný alebo sa zháňal veľmi ťažko. Takýmto spôsobom pašovali peniaze prakticky všetci, ale bolo to známe tajomstvo, vedeli to colníci aj turisti. Preto sa na hraničných priechodoch vždy robili kontroly, táto „hra“, či colníci valuty nájdu alebo nie, sa stala pravidlom zájazdov. Úkryty na peniaze boli najrôznejšie, od nádobiek na zubnú pastu cez škatule s pracím práškom až po zapichnutie bankoviek do stránok kníh. Ak mali ľudia väčšiu sumu peňazí, umiestnili ju napríklad pod palubovku autobusu alebo na iné kryté miesto, v ideálnom prípade ju rozdelili na viacero miest. Keď peniaze objavili colníci, nikto sa k nim neprihlásil, a tak nemohol byť nikto stíhaný. A to, čo sa našlo, sa tiež odovzdalo - Štátnej banke československej.

Exotika priamo z Bratislavy a otvorenie linky Maurícius a Thajsko
Čedok bol v vždy v popredí noviniek a nových trendov v cestovnom ruchu. A tak ako sme v dvadsiatych rokoch minulého storočia prišli s prelomovou obchodnou stratégiou v podobe nových dopravných prostriedkov - t. j. zavedením autobusov a lietadiel na zájazdy, tak sme sa teraz pustili aj do rozvoja nových destinácií. Dnes naši klienti lietajú na svoje dovolenky z troch medzinárodných letísk v Slovenskej republike a úplne sa zmenili typy lietadiel, ktorými cestujú. Tento rok budú môcť turisti cestovať do exotických destinácií nielen z Bratislavy, ale aj z Prahy, Brna a Ostravy lietadlom Boeing 787 Dreamliner.

A tak ako sme turistom otvorili dvere do sveta vtedy, otvárame ich aj dnes. Naše výročie oslavujeme rekordným počtom zájazdov z Bratislavy, Popradu, Košíc, Prahy a všetkých regionálnych letísk v Českej republike. Všetky zájazdy nájdete na webovej stránke www.cedok.sk, v mobilnej aplikácii alebo v kamenných predajniach.